@ntrutyun@ ayn che, te vov piti karavari petutyun@, ayl naev՝ inchpisi Hayastan enq uzum tesnel
Mon, 01 Jun 2026 11:48:35 +0400

@ntrutyunneri shemin mer hasarakutyun@ hognats e, beveracvats, hiastapvats, hatchakh naev nerqin anapati mej, Eghia margarei hishatakutyan orva aritov erekva pataragi zhamanak asel e Masyacotni temi arajnord Gerashnorh Ter Ruben episkopvos Zargaryan@։
««Minchev e՞rb piti kaghaq erku votqov։ Ete Tern e Astvats, gnaceq nra՛ hetevic, ev ete Baaghn e astvats, gnaceq nra՛ hetevic» (G Tag․ 18։21)
Eghia margarei khosqn e՝ ughghvats ir zhoghovrdin Karmelos leran vra, koch @ntrutyun katarelu irakan Asttsvo kam stahod Baaghi, asel e te՝ Beli mijev, iradrutyun, vorn anchap ardiakan e mez hamar։
Terunakan ays or@ Hayastanyayc Araqelakan Surb Ekeghecin tonum e Eghia margarei hishatak@, vorin nvirvats mer qaroz@՝ «Aghotq@ bacum e huysi dur@» khoragrov, amboghjutyamb margarei masin e։ «Eghia» anvan mej arden isk khtacvats e ays margarei kochumn u araqelutyun@։ «Tern e im Astvats@», inqnin havati davanutyun e, mievnuyn zhamanak՝ aghotqi kyanq, huysi gravakan։ Qristonyaneris hamar huys@ araqinutyun e, ashkharhik mardasirutyan tesankyunic՝ araj@ntaci sharzhich uzh, pilisopayutyan mej tchshmartutyan, gegheckutyan ev barutyan hasnelu khtan։ Sakayn huys@ naev hegnanqi ev hiastaputyan e entarkvum։ Qaghaqakan derakatarner@ hatchakh shaharkum en huys@՝ ayn kapelov mardkanc, gaghaparneri ev hamakargeri het, voronq nerkayacvum en ibrev ham@ndhanur prkutyun, bayc hetvo aghet en darnum vstahoghneri glkhin։ Vorqan mets e linum havat@, spasum@ ev nerdrvats uzher@, aynqan aveli tsanr e kshrum hiastaputyun@։
Hetevanqn ayn e, vor mardkanc mej amranum e anvstahutyun@ voreve popvokhutyan kam nor skzbi handep։ Bavakan e mtatsel @ntrutyunnerin masnakcutyan astitchanakan nvazman ev voraki masin։ Mardik korcnum en havat@ lusavor herankari handep։ Ays hognatsutyun@ taratsvum e mshakuyti, qaghaqakanutyan, hasarakakan kyanqi ev nuynisk ekeghecakan mijavayri mej։ Ayd zhamanak huysi hakarak koghm@ darnum e vakh@, tagnap@, erbemn el՝ lur u taqun husahatutyun@։
Huys@ kapvats e naev erazanqi het։ Aysor nuynisk erazanqn e poqracel, sahmanapakvel andznakan shaherov u negh hetaqrqrutyunnerov։ Mard@ pakvum e ir poqr ashkharhum, vortegh amen inch chapvum e sparman ev shahuyti lezvov։ Bayc ete mardu hogin der zgum e ays nerqin chorutyun@, nshanakum e՝ na der unak e bariq pntrelu, erazelu ev huys unenalu, huys unenal krkin huys unenalu։
Hogevor ays chorutyunn artnacman koch e, hishecum՝ anhuys aprel hnaravor che։ Ete huys@ nvastacvel ev unaynacvel e, apa petq e nran veradardznel ir vstahutyun nershnchogh uzh@։ Anhrazhesht en huysi vkaner՝ mardik, voronq chen pakhchum hiastaputyunic, ayl patrast en andznapes krel dra tsanrutyun@ ev irenc kyanqov cuyc tal, vor huys@ der kendani e։
Ayspisin e Eghia margaren, vori arajin khosqeric arden i hayt e galis nra inqnutyun@։ «Kendani e Ter Astvats, vori araj kangnats em es» (G Tag. 17։1)՝ asum e Aqaab tagavorin՝ nerkayanalov vorpes khizakh ev anvakh margare։ Ev henc na e haytararum erashti՝ aranc andzrevi u coghi ereq u kes dazhan tarineri masin։ Arajin hayacqic tvum e, te Aqaab tagavor@ tchisht e, erb asum e nran․ «Ayd dvo՞ւ es Israyel@ taknuvra anogh@» (G Tag. 18։17)։ Aqaab@ kartses hianali karavarich e․ dashinq e knqum pyunikecineri het, amusnanum Sidoni arqayi dster՝ Hezabeli het, ev ayd amen@ tntesakan mets hnaravorutyunner e steghtsum։ Bayc tntesakan ays lusavor herankari hetevum taqnvats e hogevor aghet@։ Sksvum e kurqeri ev nranc tatcharneri taratsum@, hatkapes՝ Bahagh asttsvo pashtamunq@, vor@ nerkayacvum e vorpes ptghaberutyan «barehogi astvats», pokhadardz shahi u arevtrakan hashvarki astvatsutyun՝ ir amboghj astvatsakhmbov handerdz։ Aha mshakutayin mi gaghutacum, vori hetevanq@ inqnutyan korustn e։ Aqaabin hakadrvelov՝ Eghian arajin hayacqic karogh e tval molerand, khstakyac ev hetadimakan mi margare։ Dzhbakhtabar Aqaabi barekecutyan u harstutyan tsragri etevum taqnvats irakanutyun@ bolvorovin ayl e։ Ayn, @st eutyan, brnutyun e ayn zhoghovrdi nkatmamb, vorin na kochvats e karavarelu։
Angam ete mi koghm toghnenq bacahayt halatsanqner@, orinak՝ margareneri kotvorats@, bavakan e hishel Nabovti aygu patmutyun@ (G Tag. 21), vortegh hstak erevum en ishkhanutyan ambartavanutyunic tsnvats anardarutyan ev korupciayi nshanner@։ Nyutakan erasht@ bacahaytum e aveli khor@՝ hogevor ev baroyakan erasht@ ev zhoghovrdin kangnecnum @ntrutyan araj․
• I՞nch e irakanum cankanum zhoghovurd@։
• I՞nch gin uni tagavori qaghaqakanutyun@։
• Ev amenakarevor@՝ vo՞rn e ayn arzhehamakarg@, vorin petq e hetevel։
Ays @ntrutyun@ azat e․ «Ete Tern e Astvats, gnaceq nra՛ hetevic, ev ete Baaghn e astvats, gnaceq nra՛ hetevic»։
Eghia margaren iren bnorvoshum e vorpes mek@, vov kangnats e Asttsvo nerkayutyan araj։ Nra pordzarutyan mej Astvats khosum e ev arajnordum margarein։ Bayc Astvats naev iren bacahaytum e mardkayin hamakargeric durs։ Na Eghiayin ugharkum e aghqat ayri knoj mot՝ vorpes huysi nshan (G Tag. 17:7-24)։
Henc ayntegh tesnum enq Eghiayi aghotq@՝ ayru vordu mahvan pahin։ Nra aghotq@ miayn khosqer che․ ayn amboghj marmnov aprvats aghotq e։ Margaren liovin nergravvats e ir aghotqi mej։ Nuyn@ krknvum e Karmelos leran vra, erb Eghian bakhvum e Bahaghi margarenerin։ Harc@ miayn ayn che, te vov krak kugharki zohaseghanin։ Irakan harcn ayn e՝ vo՞v e iskapes lsum ev pataskhanum։ Eghian aghaghakum e․ «Pataskhani՛r indz, Te՛r, pataskhani՛r indz»։ Karmelosi haghtanakic hetvo Eghian arden «lsum e» andzrevi dzayn@։ Na tesnum e ayn, inch der chka։ Na khonarhvum e getnin ev lur aghotum։ Voch mi bar chi artasanvum։ Miayn tsarayin e asum՝ nayi՛r tsovin։ Ev poqrik ampi mej na tchanachum e Asttsvo khostman irakanacum@։
Sakayn henc aystegh e patmutyan anspaseli shrjadardz@։ Astvats erbeq chi sahmanapakvum ir hrashqnerov։ Na chi darnum mardu verahskoghutyan ararka։ Karmelosi mets haghtanakic hetvo, erb andzrev@ veradarnum e, Eghian hankarts @nknum e khutchapi mej ev pakhchum anapat։ Ays angam parzapes erasht che, ayl gitakcvats pakhust depi mah։ Na aghotum e husahat mardu pes․ «Ba՛v e, Te՛r, vercru im kyanq@»։ Astvats chi katarum ayd aghotq@։ Pokharen@՝ na Eghiayi pakhust@ veratsum e ukhtagnacutyan depi akunqner@։ Eghian hasnum e Qoreb ler@՝ Movsesi ler@։ Ayntegh Astvats harcnum e nran․ «I՞nch es anum aystegh, Eghia՛»։ Eghiayi pataskhan@ li e cavov u husahatutyamb։ Apa haytnvum en hoghm@, erkrasharzh@ ev krak@։ Bayc Ter@ dranc mej cher։ Hetvo galis e «nurb lrutyan dzayn@»։ Ayd pahin Eghian durs e galis qarayric ev tsatskum demq@, vorovhetev haskanum e, vor kangnats e Asttsvo nerkayutyan araj։ Ayd lur dzayni mej Astvats nor araqelutyun e talis nran։ Naev haytnum e, vor Israyelum der kan yot hazar havatarim mardik։ Ayspisov, Eghian haskanum e, vor inq@ huysi ter@ che։ Huys@ miayn Asttsuc e galis։
Eghian ir sepakan kyanqn ancnum e huysi maqrman tchanaparhov։ Na sovvorum e huys@ kapel miayn Asttsvo dzayni ev khosqi het։ Aha te inchu e Eghian darnum nor zhamanakneri avetabern u Prkchi nakhakarapet@ (Magh. 3։23-24)։ Hakobvos araqyal@, khoselov ardari aghotqi zorutyan masin, orinak e berum henc Eghiayin․ «Ardari aghotqn azdecik e ev shat e ognum» (Hak. 5։16)։
Aysor Hayastan ashkharh@ hogevor u azgayin aynpisi hangrvani arjev e, vor@ shat arumnerov hishecnum e Eghia margarei zhamanakner@։ @ntrutyunneri shemin mer hasarakutyun@ hognats e, beveracvats, hiastapvats, hatchakh naev nerqin anapati mej։ Hasarakakan-qaghaqakan dasht@ lecun aghmukov, pokhadardz meghadranqnerov, vakherov u khostumnerov, minchder zhoghovrdi nersum aveli khor@ harc e hnchum․ «Vo՞ւm hetevenq»։
Orva ishkhanutyun@, Aqaabi pes, nerkayacnum e khaghaghutyan, barekecutyan ev «iratesutyan» tsragir՝ hanun anvtangutyan, tntesakan zargacman ev artaqin nor ughghutyunneri։ Bayc inchpes Aqaabi oroq Bahaghi pashtamunq@ nermutsvum er vorpes arajadimutyan ev harstutyan tchanaparh, aynpes el aysor mer azgayin-hogevor inqnutyun@ vtangi tak e՝ hanun tvacyal apahovutyan ev qaghaqakan hashvarkneri։
Eghian Aqaabin dem cher vorpes qaghaqakan @nddimakhos։ Na margareakan dzaynn er՝ bacelu zhoghovrdi achqer@ ev cuyc talu, vor artaqin payli tak taqnvats e aveli khor@ erasht՝ hogevor, azgayin ev baroyakan։ Aysorinak araqelutyamb e pordzum handes gal Hayoc Ekeghecin՝ ir bolvor mardkayin sahmanapakumnerov u tkarutyunnerov։ Ekeghecu dzayn@ hnchum e voch te ibrev ishkhanutyan mrcakic, ayl hishecum, vor azgn u petutyun@ chen karogh aprel miayn qaghaqakan tekhnolvogianerov, tntesakan khostumnerov kam ashkharhaqaghaqakan hashvarknerov։ Zohaseghanin mer havaqakan kyanqi, hayreniqi verjin srbutyan, azgayin inqnutyan, azgayin arzhanapativ՝ hogevor kyanqi harcn e drvats։
Inchpes Eghian Karmelos leran vra harcrec․ «Minchev e՞rb piti kaghaq erku votqov», aynpes el aysor hay hasarakutyun@ kangnats e @ntrutyan araj՝ voch miayn kusakcutyunneri, voch miayn ashkharhaqaghaqakan kentronneri, aylev arzheqneri mijev։ @ntrutyun@ miayn ayn che, te vov piti karavari petutyun@, ayl naev՝ inchpisi Hayastan enq uzum tesnel․ patmakan hishoghutyun@ korcrats, vakhov arajnordvogh, inqnutyunic heracogh Hayasta՞n։
Eghiayi metsutyunn ayn er, vor nuynisk haghtanakic hetvo na haskacav՝ inq@ che huysi ter@։ Huys@ Asttsuc e։ Aha te inchu aysor Hay ekeghecu margareakan koch@ nakh ev araj sa piti lini․ mi՛ @ntreq vakhov, atelutyamb kam hiastaputyamb։ Mi՛ zhkhteq mekd myusi՝ hanun sepakan prkutyan ev apahovutyan, hanrayin bariqi mej e yuraqanchyuris anhatakan bariq@։ Zhoghovurd@, vor korcnum e ir hogevor lsoghutyun@, heshtutyamb gervum e aghmukin, «qaghaqakan bahaghnerin» ev keghts prkichnerin։
Isk «lrutyan nrbin dzayn@», vori mej Eghian zgac Asttsvo nerkayutyun@, aysor karogh e hnchel Hayoc Ekeghecu gmbeti tak, zhoghovrdi aghotakan khghtchi mej՝ vorpes verjin zgushacum, vor Hayastani apagan voroshvum e voch miayn @ntrateghamasum, ayl zhoghovrdi hogevor vitchaki mej։ Vorovhetev erb zhoghovurd@ dadarum e lsel tchshmartutyan dzayn@, sksum e havatal miayn patranqin, vakhin ev shahin։ Isk da arden azgayin erashti akhtanish e։
«Ete Tern e Astvats, gnaceq nra՛ hetevic, ev ete Baaghn e astvats, gnaceq nra՛ hetevic»։
Asttsvo shnorh@ dzez het togh lini․ amen»,- nshel e Srbazan Hayr@։
Source: Hraparak
Lrahos – Lrahos Lureri anspar aghbyur