«Hraparak». Hayastan@ pordzum en veratsel irenc shaher@ spasarkogh kentroni
Tue, 05 May 2026 08:45:11 +0400

Inchpes spasvum er՝ Erevanum anckacvogh Evropakan qaghaqakan hamaynqi gagatnazhoghov@ Hayastani ishkhanutyunner@, EM nerkayacucichneri het miasin, veratselu en hakarusakanutyan shqerti։ Hayastanum mi harki tak havaqelov hakarusakan, ete chasenq՝ rusatyac gortsichneri ev arajnordneri, HH ishkhanutyunner@ hartak tramadrecin erbemni razmavarakan gorts@nkeroj dem haytararutyunnerin, isk te inch shahecin dranic Hayastan@ ev hay zhoghovurd@, miayn irenc e haytni։ Havanabar, huys unen, vor evropaci gorts@nkerneri dzerqum Rusastani dem gortsiq darnalov՝ irenc kshirn e bardzranalu evropacineri achqum: Guce kartsum en, vor irenc @ntrogh@ rusatyac hayacqner uni ev Rusastanin ughghvats demarshnern @nkalelu e vorpes «inqnishkhanutyan dzerqbermann ughghvats qayler»: Bayc past e, vor ays paragayum Pashinyani ays pahvatsqn ogtagortsvum e evropacineri koghmic՝ @nddem Rusastani, vor@ dzhvar te hashtvi ays verabermunqi het։ Kaskats chka, vor ays ameni hetevanqner@ hay zhoghovurd@ zgalu e mashki vra՝ tntesakan sankcianeri ev ayl qayleri tesqov։
Vorqan el tarakuseli e, sakayn hakarusakanutyan shqertum arajatar dirq gravec Fransiayi nakhagah Emanuel Makron@, vor@ sensacion haytararutyun arec` «vov aynpisi sut kasi» haykakan heqiati herosi nmanutyamb․ «Ekeq ankeghts linenq. ut tari araj aystegh voch voq cher ga։ Ut tari araj ays erkir@ banakcutyunneri seghani shurj ditarkvum er vorpes Rusastani de faktvo arbanyak։ Ayn past@, vor aysor menq tesnum enq dzer erkir aysqan shat arajin aycer, shat khosun e»։ Naev asac՝ nakhkinum Hayastan@ shateri koghmic @nkalvum er vorpes Rusastani pastaci dashnakic, sakayn «tavshya heghapokhutyunic» hetvo erkri ughegits@ pokhvel e, ev @ndgtsec Nikol Pashinyani der@, vor@, nra khosqov, veraughghordel e erkir@՝ khaghaghutyunn u evropakan integrum@ dardznelov arajnahertutyunner։ Makron@ naev Hayastanum teghi unecogh popvokhutyunner@ kapec Evropayum @ntacogh aveli layn gorts@ntacneri het, neraryal Ukrainayi dimadrutyun@ ev taratsashrjani ayl erkrnerum irakanacvogh barepokhumner@։
Iharke, ayd eluytic hetvo shater@ pordzecin tarmacnel nra hishoghutyun@՝ tvarkelov Fransiayi nakhkin nakhagahneri՝ Hayastan katarats aycelutyunner@, inchpes naev՝ ayn, vor heghapokhutyunic amisner anc՝ 2018 tvakani hoktemberin, andzamb inqn e aycelel Hayastan․ da ayn zhamanak er, erb Pashinyan@ Putini het der akhperutyun er anum։
Hakarusakanutyan shqerti hajord arajatar@, bnakanabar, Ukrainayi nakhagah Zelenskin er, vor Hayastanic sparnac Putinin u rus zhoghovrdin։ Na Erevanum haytararec, te ukrainakan ATS-ner@ karogh en trchel minchev Moskva` mayisi 9-i shqerti zhamanak։ «Rusastan@ haytararec, vor mayisi 9-in Moskvayum shqert kanckacni՝ aranc razmakan tekhnikayi։ Ete da teghi unena, da klini arajin depq@ shat u shat tarineri @ntacqum, erb nranq chen karogh irenc tuyl tal razmakan tekhnika ev vakhenum en, vor Karmir hraparaki vrayov karogh en trchel anodachu trchogh sarqer։ Ev ayd shqertin karogh en trchel naev ukrainakan anodachu trchogh sarqer։ Sa cuyc e talis, vor nranq (Rusastan@) aylevs aynqan uzhegh chen, vorqan nakhkinum ein»,- haytararec Zelenskin։
Hayastani ishkhanutyunner@, havanabar, spasum ein, vor gagatnazhoghovin kmasnakcen naev Turqian ev Adrbejan@՝ dranov hnaravorutyun talov Pashinyanin՝ «khaghaghutyan orakargi» qarozchutyun anel, sakayn erku erkrneri ghekavarnern el merzhecin hraver@։ Turqian, khakhtelov mijocarman araroghakarg@, Hayastan e ugharkel Turqiayi pokhnakhagah Jevdet Y@lmazin։ Isk Aliev@ mijocarman@ masnakcec tesakapi mijocvov ev HH ishkhanutyunnerin u evropakan pashtonyanerin nvastacnogh eluyt unecav՝ dzhgohelov EKHKhV-ic՝ «hayamet banadzeveri» u «sadrich qayleri» hamar, sa vorakelov vorpes erkaki standartner։ Aliev@ Baqvic haytararec, te ayd karuycner@ «tirakhavorum en Adrbejan@՝ taratselov zrpartanq ev sut»։ «Gharabaghyan erkrord paterazmic՝ 2021-ic minchev 2026-@, Evropakan khorhrdarann @ndunel e 14 banadzev, voronq shat viravorakan kerpov stum en Adrbejani masin։ Verjin@՝ ays gagatnazhoghovic @ndamen@ 4 or araj»,- haytararec Aliev@՝ pndelov, te dra pokharen evropaci patgamavorner@ petq e andradarnan evropakan @ntaniqi «himnarar khndirnerin՝ migracia, islamafobia, mrcunakutyan bacakayutyun»։
Apa Baqvum pahvogh gerinerin anvanec «paterazmi hancagortsner», isk Arcakhyan azatagrakan paterazm@ ev arcakhcineri inqnorvoshman iravunq@՝ «separatizm»՝ krkin pndelov, vor Adrbejan@ «verakangnel e mijazgayin iravunq@, verj e drel separatizmin, pashtpanel ir taratsqayin amboghjakanutyunn u paterazmakan hancagortsnerin kanchel pataskhanatvutyan»: Hetvo Aliev@ sparnac, vor, i pataskhan Evrakhorhrdarani verjin «sadrich» banadzevi, Mili mejlis@ mayisic kdadarecni bolvor kaper@ ev hamagortsakcutyun@ Evropakan khorhrdarani u Evranesti het։ «Chnayats bolvor ayn mardkanc janqerin, vovqer pordzum en khatarel ays gorts@ntac@, Adrbejan@ mitvats e khaghaghutyan orakargin»,- haytararec na։ Ays amenin Pashinyan@ chhamardzakvec voreve kerp ardzaganqel, pokharen@ shnorhakalutyun haytnec Alievin՝ eluyti hamar, ev huys haytnec, vor inqn andzamb 2028-in Adrbejanum kmasnakci nuyn mijocarman@։ Aveli amotali pahvatsq HH ghekavari koghmic dzhvar er patkeracnel: Alievin stipvats eghav ardzaganqel Evropakan khorhrdarani nakhagah Roberta Mecolan. «Es kartsum em, vor anhamadzaynutyunneri voroshaki astitchan unecogh handipumner@ mshtapes aroghj en, bayc es kcankanayi ardzaganqel ev @ndgtsel, vor Evropakan khorhrdarann ughghakioren @ntrvats nerkayacucichnerov zhoghovrdavarakan marmin e, vori banadzevern @ndunvum en metsamasnutyan mijocvov։ Ev dra ardyunqner@ guce anharmarutyun en steghtsum shateri hamar, bayc menq erbeve chenq pokhum mer ashkhatakarg@ ev mer dirqorvoshumner@, voronq vordegrum enq»:
Gagatnazhoghovin zugaher, erek vagh aravotic hayastanyan @nddimadir tarber uzher, qaghaqakan ev hasarakakan gortsichner, inchpes naev՝ arcakhciner, boghoqi akcianer ein irakanacnum՝ evropaci patvirakneri ushadrutyun@ hravirelov Baqvum pahvogh gerineri azatutyan, Hayastanum qaghbantarkyalneri, inchpes naev՝ ishkhanutyan hakazhoghovrdakan gortsoghutyunneri vra։
«Aprelu erkir» kusakcutyan nakhagah Mane Tandilyani pndmamb՝ ays gagatnazhoghovvov pordz e arvum cuyc tal, vor Pashinyan@ vayelum e evropakan arajnordneri ajakcutyun@, inch@ patahakan che։ «Amen inch arvum e, vorpeszi Hayastan@ veratsvi naev nranc shaher@ spasarkogh kentroni, ayd tvum՝ hakarusakan kentroni։ Es misht asel em՝ Rusastan@ guce amenalav barekam@ che, bayc vat tshnami e։ Ete Hayastani ishkhanutyunner@ trven ays sadranqin ev pordzen erkir@ veratsel placdarmi՝ artaqin uzheri shaheri hamar, hay zhoghovurd@ karogh e tsanr hetevanqner krel»,- zgushacrec na։
HHK pokhnakhagah Armen Ashotyann el, arden vorpes iroghutyun, ardzanagrec. «Sa Hayastani ashkharhaqaghaqakan mahvan, regional vochnchacman hertakan arari veratsats mijocarum e»։ Nra kartsiqov, Pashinyann @ndamen@ ogtagortsvum e Evropayi koghmic․ «Ayn, inch anum e Nikol@ 18 t․-ic sksats, vochnchacumn e bolvor ayn arzheqneri, voronq drvats en evropakan qaghaqakrtutyan himqum։ Evropakan voreve gortsich, voreve qaghaqaci, voreve erkir zham angam cher handurzhi Nikoli nman ishkhanutyun՝ sepakan petutyunum, ete ayd ishkhanutyun@ petq e vatcharer ayd petutyan arzhanapatvutyun@, khach qasher ayd zhoghovrdi apagayi vra, taratsqner zijer, sarqats paterazm partver ev amen inch: Ayn, inchn arec Nikol Pashinyann ays 7 tarineri @ntacqum»։
Source: Hraparak
Lrahos – Lrahos Lureri anspar aghbyur